Starý židovský cintorín

Dátum vzniku
prvá polovica 19. storočia

Adresa
Jánošíkova,

Židovský cintorín na Jánošíkovej ulici je starším z dvoch židovských pohrebísk v Piešťanoch. Na zostatkovej oplotenej obdĺžnikovej ploche sa nachádza 637 zväčša dobre zachovaných náhrobkov - pieskovcových, mramorových, granitových a ojedinele i terazzových - rozmanitej veľkosti, tvaru i veku, najstaršie z identifikovaných pochádzajú z polovice 19. storočia. Z pôvodného pozemku bol koncom 20. storočia vyňatý ceremoniálny objekt (ciduk hadin), ktorý po úprave slúži profánnemu účelu. Z funebrálneho inventára Pohrebného bratstva (Chevra kadiša) sa zachoval nepoškodený pohrebný voz (merkavat - ha - metin), t. č. uskladnený na cintoríne v provizórnom prístrešku.
O počiatkoch pietneho poľa (bet olam) niet dostupných spoľahlivých údajov, no keďže v roku 1736 žilo v Piešťanoch 13 židovských rodín a ich počet ešte do konca storočia narástol na štvornásobok, nie je vylúčené, že sa na ňom pochovávalo už v osemnástom storočí. Predpoklad by mohla potvrdiť až identifikácia najzvetralejších pieskovcových stél. Cintorín hoci nebol formálne vyhlásený za kultúrnu pamiatku, má všetky hodnotové vlastnosti pamiatkového súboru a je jednou z najvzácnejších pozoruhodností Piešťan.
Náboženská židovská pospolitosť vnímala náhrobný kameň ako obetný dar, náhradu za rozklad porušiteľného tela, hlásateľa očistenia a vzkriesenia zosnulého. Trvanlivosť kameňa ho robila blízkym večnosti. Stély zavŕšené oblúkom majú pripomínať tabule Desatora.
Každé hebrejské písmeno je posvätné, písmená vytesané do kameňa dávali nádej, že nebudú zničené, a keďže zákon nedovoľoval zobrazovať ,, podobu ničoho, čo je hore na nebi, alebo dolu na zemi, alebo vo vodách pod zemou " (Ex 20, 4), tak tvorivosť národa sa na náhrobkoch prejavovala ornamentom a ozdobným písmom. Akýkoľvek výzdobný motív sa stával symbolom, ktorý v skratke vypovedal o zosnulom.
Hoci slobodu výtvarného prejavu zväzovali prísne predpisy, výzdoba tvarovo rozmanitých náhrobných kameňov prekvapuje nápaditosťou foriem a bohatstvom schopností vypovedať. Ak umne zobrazená otvorená kniha pripomína, že v hrobe tlejú kosti mudrca - znalca Tóry, potom krčiažok, miska či iné umývacie náčinenie oznamuje, že nebohý bol levita, korunka alebo hviezda symbolizuje muža, zlomený strom, zlomená svieca, ohnuté pero sú vo všeobecnosti znakmi smrti.
Niektoré ozdobné články, často považované iba za prejav slohu, sú ozvenou mysticizmom presiaknutej histórie vyvoleného národa. Tak stĺpy vytesané po stranách stély majú predobraz v bronzových stĺpoch predsiene Jeruzalemského chrámu, pomenovaných Jakín a Bóaz ( 1 Kr 7, 15 - 22).