Rímska stanica - germánska rezidencia Cífer - Pác

Dátum vzniku
mladšia doba rímska

Adresa
Cífer - Pác,
Cífer - Pác

Rímska ,, stanica " v Cífer - Páci bola vybudovaná v súčinnosti s Rimanmi, ale pravdepodobne ako rezidencia - stavba vilového charakteru - pre prorímsky orientované germánske knieža. Vzájomný vzťah obidvoch zložiek pri vzniku i existencie stanice bol asi obdobný tomu, o ktorom nás informuje Ammianus Marcellinus. Tento uvádza, že Germáni medzi Mohanom a Neckermanom mali celé sídla vybudované starostlivo ,, na rímsky spôsob " (domitilia cuncta ritu romano constructa).
Avšak nálezy militárií v poslednej dobe ako zvyšky železného šupinovitého panciera, zlomky náprsných platničiek panciera, súčasti vojenského opasku, objavené v germánskych sídliskových objektoch z 2. pol. 2. storočia po Kristovi na lokalite ležiacej asi 300 - 400 m od náleziska Nad Mlynom, či rozdeľovač remeňov, zdobený dvomi atrofovanými delfínmi, ktorý pôvodne patril k slávnostnému výstroju rímskeho jazdca spolu so skvostným bronzovým prelamovaným kovaním a nákončím vedú k hypotéze, že na tejto lokalite treba rátať aj s výskytom rímskej vojenskej základne, pravdepodobne podstatne staršej ako doposiaľ známe civilné stavby.
Z civilných stavieb sú pozoruhodné :
Komplex hlavnej murovanej stavby s obdĺžnikovým pôdorysom - v strednej časti stavby sa našli zvyšky jednoduchého podpodlažného vykurovania, na ploche ohradenej palisádou sa okrem kamennej stavby I podarilo odkryť pôdorysy 13 zrubových drevozemných stavieb a viacerých stĺpových konštrukcií z doby rímskej. Stopy drevenej palisády boli objavené na všetkých stranách, takže možno stanoviť približný rozsah ohradenej plochy, a to zhruba 60 krát 70 m. Palisáda tohto druhu mala však skôr praktickú funkciu ohrady ako obrannej prekážky.
Menšia jednoduchá stavba II. s murovanými základmi a v jej okolí rôzne hospodársko - výrobné objekty :
tkáčske dielne, 2 hrnčiarske pece, 2 studne, menšie zahĺbené chaty germánskeho typu.
V rámci objektu boo unikátne aj použitie rímskych tegúl - škridiel ako strešnej krytiny. Stretáva sa tu teda barbarský stavebný princíp s rímskou technickou veľkorysosťou.
Mimo centrálnej stavby sa v dvoch veľkých zahĺbenýcj domoch našli tkáčske krosná. Oba domy teda možno považovať za tkáčske dielne, tvz. fabricae, datované približne do pol. 4. storočia.
V severnom susedstve kamennej stavby II. boli odkryté 2 studne so zvyškami drevenej zrubovej konštrukcie v dolnej časti a kamennými múrikmi v horných častiach. Tretia studňa, zrejme najstaršia, sa nachádzala v severozápadnom susedstve kamennej stavby I.
To že na lokalite bolo germánske osídlenie už pred výstavbou ,, stanice " potvrdila i chata č. 194 - zahĺbený dom barbarského typu s kolovou konštrukciou objavený na ploche tesne za palisádou..
S ľútosťou možno však konštatovať, že lokalita nebola pamiatkarsky upravená a sprístupnená širokej verejnosti. Dnes tu síce stojí športovo - rekreačný areál, ale rímske objekty boli znovu prikryté zeminou a archeologická lokalita čaká na ďalší výskum. Možno sa raz dočká aj pamiatkovej úpravy.
Záverom možno povedať, že k