Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale

Dátum vzniku
r. 179 / 180 po Kristovi

Adresa
Trenčín,
Trenčín

Najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ - na svojom pôvodnom mieste. V poslednej tretine 2. storočia rozpútal vpád germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov jeden z najnebezpečnejších konfliktov medzi Rímskou ríšou a kmeňmi zadunajského barbarika - tvz. markomanské vojny (166 -180 po Kristovi). Udalosti z vojen boli zvečnené na stĺpe Marca Aurélia v Ríme: popri víťazných bojoch s barbarmi je tu znázornená i scéna so zázračným dažďom, ktorý zachránil Rimanov z obkľúčenia.
V roku 179, poslednom roku vojny, prenikli detašované oddiely II. légie pomocnej (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnes Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu, dnešnému Trenčínu. Ich prítomnosť v okolí mesta dokladá votívny latinský nápis na hradnej skale:

VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITUS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerrius) MAXIMIANUS LEG(atus) LEG
(ionis) II AD)iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

„Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu.
Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej.“
Nápis sa nachádza na spodnej časti vysokej skaly, na ktorej v súčasnosti stojí hrad. Pôvodne bola skala obmývaná riekou Váh. Pravosť nápisu a identifikáciu donátora, legáta II. légie pomocnej umožnil jedinečný objav v alžírskej Zane (niekdajšie mesto Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidii). V polovici päťdesiatich rokov tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom, popisujúcim jeho bohatú a záslužnú kariéru v službách Ríma. Medzi iným sa tu spomína, že bol veliteľom oddielov, ktoré prezimovali v Laugariciu na území barbarov.
Presné datovanie nápisu umožnil údaj v ňom obsiahnutý, že je venovaný „víťazstvu cisárov...“. Z kontextu vyplýva, že mohlo ísť iba o cisára Marca Aurélia „filozofa na tróne“(161-180) a jeho syna Commoda, ktorý sa stal spoluvládcom až v roku 179.
Marcus Valerius Maximianus patril nepochybne k najskúsenejším a najúspešnejším dôstojníkom, ktorí velili rímskym jednotkám počas markomanských vojen. Predsa však prezimovanie na čele špeciálneho oddielu v Laugariciu, na mieste hlboko v nepriateľskom území, vzdialenom viac než 120 km od rímskych hraníc, bol zrejme jedným z najriskantnejších činov v jeho živote. Ako vyplýva z ďalších historických prameňov nebola to ojedinelá vojenská akcia, ale súčasť rozsiahleho operačného plánu cisára Marca Aurelia, ktorého cieľom bola definitívna porážka a úplné pokorenie vzpurných a nebezpečných Germánov. Zároveň nariadil presídliť kmene Kotínov a Osov na rímske územie, do vyľudnených oblastí Panónie. Náhle opustenie a zánik sídlisk púchovskej kultúry na celom priestore jej rozšírenia koncom 2. storočia svedčí o tom, že tento zámer sa Rimanom podarilo uskutočniť. Práve strategicky výhodná poloha pri trenčianskej hradnej skale v údolí Váhu, na severnom okraji kvádskeho kmeňového územia v blízkosti horských priesmykov, zohr