Veselovský kostol

Dátum vzniku
pred rokom 1560

Adresa
Veselé,
Veselé

Obec leží v Trnavskom kraji, pri starej ceste z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom. Prvé osídlenie sa datuje do roku 2000 pred Kristom podľa nálezov na Hradisku. Písomná zmienka o obci Veselé však pochádza z 2. februára 1310, ktorá bola napísaná v Trnave.
Názov obce Veselé je z maďarčiny Wygwar - Veselý Hrad. Veselé je zlúčené s obcou Ťapkové od roku 1960. Na artefakty bohaté sídlisko je na okraji obce. Našlo sa tu okrem iného aj kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej. Po sformovaní sa uhorského štátu patrilo Veselé do systému strážnych posádok na starej ceste, ktorá pozdĺž Dudváhu viedla z Veľkých Kostolian do Čachtíc.
V 11. - 16. storočí tu existoval stredoveký hrádok so strážno - vojenskou funkciou. Existenciu hrádku dokumentuje aj názov obce pri písomnej zmienke o nej v roku 1390 - Wygwar (Veselý hrad). Obec patrila čachtickému panstvu, v roku 1417 panstvu Beckov, neskôr Bánffyovcom, Nádasdyovcom a ďalším. Veselé bolo v roku 1569 mestečkom, prevažne poľnohospodárskym. V roku 1847 tu bol založený Ústredný výbor spolku miernosti, ktorý zakladal rôzne osvetové zariadenia a drobné hospodárske inštitúcie (ovocinárske, včelárske spolky, atď.).
Veľkostatkár Ján Škublic založil vo Veselom veľkú ovocinársku škôlku, čo prispelo k rozmachu ovocinárstva nielen vo Veselom, ale aj na celom Považí.
V roku 1560 vizitátor píše, že Veselému chýba farár, vysluhuje im sviatosti kňaz z Kostolian. Prvý po mene známy kňaz je z roku 1677, volal sa Martin Hajek.
Kostol zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi je vybudovaný v barokovom slohu medzi rokmi 1736 - 1743. Postavený bol na mieste staršieho kostola, spomínaného vizitátorom v roku 1560 z ktorého zostala časť veže použitá v novom kostole. V krátkej dobe na to pristavili sakristiu v rokoch 1743 - 1744. Prístavbou bočných lodí v roku 1925 bol kostol rozšírený na trojlodie. Tým sa vytvoril trojloďový pseudohalový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a vežou postavenou na západnej strane asymetricky na os kostola. Stredná loď a presbytérium sú zaklenuté pruskými, bočné lode českými klenbami.
V hlavnej lodi je vstavaná empora s konvexným parapetom.
Exteriér je členený lizénovými rámami, veža je zastrešená dvojitou barokovou strechou.
Hlavný oltár je barokový z druhej polovice 18. storočia. Architektúra je murovaná konkávne komponovaná. Obraz sv. Bartolomeja apoštola bol pôvodne reliéfny z pozláteného a postriebreného medeného plechu, tak ako sa s tým môžme stretnúť v Krakovanoch.