Kovár František (1946)

Typ autority
Herec

Životopis
Herec a pedagóg František Kovár absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Prvé angažmán dostal v nitrianskom divadle. Neskôr prestúpil do bratislavskej Novej scény. Bol spoluzakladateľom divadla Korzo ’90. Členom činohry SND je už od roku 1987. Už ako malý účinkoval v rozhlase. Pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU. Jeho kariéra sa rozšírila aj na televízne obrazovky, do filmu, jeho hlas znie roky v dabingu. V roku 2012 získal Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Je obľúbeným interpretom monologických rozprávok vo formáte Dobrú noc, deti, spomeňme napríklad seriál Kvap a Čľup Arnolda Lobela a rovnako Lobelovho Pána Sovu, prípadne Čapkovu rozprávku O Vianociach, ktoré nechceli byť, Rozprávku o svätom Mikulášovi Beáty Panákovej, Rozprávku o holubici Anne Kamila Žišku alebo Papagája menom Dreidel Isaaca Bashevisa Singera. Vynechať nemožno ani jeho početné postavy v rozprávkových hrách – napríklad aj z jednej zo súťažných rozprávok aktuálneho ročníka Zázračného orieška Traja kamoši a fakticky fantastický bunker. Cena RTVS za prínos pre rozhlasovú dramatickú tvorbu určenú deťom a mládeži mu oprávnene patrí pre jeho empatiu, láskavosť a nefalšované porozumenie pre detského poslucháča. Jeho hereckú erudíciu i ľudské hodnoty preveril čas. Profesionál jeho kalibru by si v súčasnej fáze kariéry mohol vyberať len hrozienka z koláča a siahať výlučne po efektných úlohách v bohato propagovaných projektoch. On si je však vedomý, že jestvuje aj iný, veľmi bohatý svet zvukov, myšlienok a krásy zakliatej do rozhlasového dramatického tvaru. Je mu verný, neodťahuje sa od neho, zachováva mu priazeň, stále znovu a znovu ako interpret podlieha jeho čaru, aby poslucháčovi sprostredkoval mágiu príbehu vo zvuku, knihu v rozhlase a rozhlas v knihe. František alebo – ako ho kolegovia režiséri a dramaturgovia zvyknú familiárne volať – Ferko Kovár je excelentným nositeľom tých najlepších správ o stave našej rozhlasovej tvorby prinášajúcej radosť detskému poslucháčovi.

Odkazy