Dechtický kostol Všetkých svätých

Dátum vzniku
románske obdobie

Adresa
Dechtice,
Dechtice

Kostol Všetkých svätých stojí na hradisku uprostred cintorína vo výške 186 m nad morom, nad cestou spomínanou aj v najstaršej známej listinnej zmienke o obci z roku 1258 : „ transit magnam viam descendentem a villa Degte vocata …“ (predchádza veľkú cestu, zostupujúcu z dediny zvanej Dechtice), v ktorej kráľ vydáva nové privilégiá na zem Bugunu (Bohunice) comesovi Zochudovi a Serefelovi. V jednej stavebnej fáze vznikla loď kostola Všetkých svätých, jej kupola a apsida s konchou. Viacpodlažná veža pristavaná k západnému štítu kostola a jej empora sú barokové.
K zachovaným architektonickým detailom patrí predovšetkým románsky ústupkový portál na južnej strane s predsadenou hmotou. Anežka Merhautová považuje štýlovo zhodný portál kostola P. Márie z tretej štvrtiny 12. storočia v Mohelnici pri Mníchovom Hradišti (aj tento má len mierne predsadenú hmotu s raz odstupňovaným ostením a s hrubou pätočnou rímsou) za cudzí, pravdepodobne saský vplyv. Tento pomerne bohato zdobený románsky kostol nie je však postavený z tehál, ale z kameňa. Ďalší podobný, ale komplikovanejší portál, možno vidieť na južnej strane lode tehlového kostola v Hamuliakove. Všetky tri kostoly boli zdobené v podstrešnej partii zuborezom, a to jeho najbežnejším druhom (možno ho vidieť aj na kostole sv. Michala v Nitre-Drážovciach).
Unikátny je samotný pôdorys kostola. Kvôli kupole má loď zvnútra elipsovitý tvar a je, a či bola, preto považovaná za centrálu resp. za prechodný typ. Navyše, apsida sa mierne odchyľuje z osi (asi 13 %), čo sa vykladá asociáciou so sklonenou hlavou Krista na Kalvárskom kríži.
V lodi a v apside sa nachádzajú dve vrstvy románských fresiek. Rustikálny christologický cyklus v lodi má rozmery 360 a 140 cm a päť výjavov: Krst, Narodenie, Bičovanie, Krížovú cestu a Ukrižovanie. Výjavy sú od seba oddelené pásmi. Dominuje kresba tenkou červenou linkou bez modelovania svetlom, vyplnená žltými, červenými a čiernymi odtieňmi. Práve tieto čierne partie, pravdepodobne dôsledok oxidácie niektorej použitej farby, dodávajú freske osobitú atmosféru.
Podľa dokladu staršej fotografie je románska freska s apoštolským výjavom (apoštol pod arkádami) aj na severnej stene apsidy. Na jej južnej stene sa nachádza výjav s neveriacim Tomášom. Maľby boli odkryté v roku 1932, v roku 1961 ich reštauroval A. Kuc. Vo vstupnej časti lode sa nachádza krypta, kde je pochovaná zemianska rodina Jackovičová.