Brunovský kaštieľ

Dátum vzniku
2. pol. 17. storočia

Adresa
Brunovce,
Brunovce

Na pravom brehu Váhu, v blízkosti Nového Mesta nad Váhom sa zachoval renesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia v Brunovciach. Kaštieľ postavili Bercsényiovci na mieste staršieho dreveného poľovníckeho kaštieľa Forgáchovcov. V rokoch 1695 -1697 tu vznikol poschodový kaštieľ s trojkrídlovým pôdorysom, doplnený po roku 1723 hranolovými nárožnými vežami. Nádvorie uzatváral pevnostný múr. Sídlo bolo pôvodne opevnené vodnou priekopou, napĺňanou Váhom.
Kaštieľ pôvodne s priečeliami členenými vysokým radom maľovaných pilastrov, ukončený atikou, obklopili rozsiahlym parkom, ktorého parter nadväzoval na reprezentačnú časť dispozície s rizalitom na ťažkej arkáde. Na okraj parku vysunuli priestranné hospodárske budovy.
V roku 1988 boli na fasádach odkryté a reštaurované pôvodné maľby s figurálnymi motívmi a detailami pôvodného architektonického riešenia. Šambrány v nádvorí vymedzujú aj pôvodné osadenie, tvar a rytmus okien, porušený následnou opakovanou barokizáciou v priebehu druhej štvrtiny 18. storočia. Na ploche medzi prízemím a na poschodí umiestnili kompozíciu rytmicky sa opakujúcich kartuší a festónov, medzi ktorými sa vznášajú hravé tancujúce dvojice postáv. Ranobaroková úprava sa sústredila aj na vzhľad poschodovej emporovej kaplnky, nadväzujúcej na salóny piana nobile.
Pozoruhodná je štukatérska výzdoba, zdôrazňujúca tektonické riešenie klenieb a stien. Hrebienky klenieb a bohato rámované štukové kartuše v prsiach klenby vyvažuje voľnejší dekor rozvilín, v ktorých sa okrem drobného listového dekoru použil aj plastické skulptúry detských postáv. Rezbársky výrazný je aj hlavný oltár, mladšie barokové úpravy (v roku 1723 kúpil kaštieľ J. Sándor zo Slávnice, ďalšia v polovici 18. storočia) sa sústredili na zriadenie chóru a interiérové vybavenie. Výzdoba kaplnky nesie všetky znaky prác talianskych majstrov a je azda inšpirovaná prácami umelcov, pracujúcich v službách Pálffyovcov.
Dnešná pravidelná štvorkrídlová dispozícia kaštieľa je výsledkom rozšírenia pôdorysu posledných majiteľov Mednyánszkovcov z čias pred rokom 1900, ktorí mali v kaštieli bohaté zbierky, najmä nábytok a fajansu.