PIEŠŤANY - malebné tridsaťtisícové kúpeľné mesto ležiace v juhozápadnej časti Slovenska v nadmorskej výške 162 m, v náručí dvoch pohorí – Malých Karpát a Považského Inovca, s vinúcou sa modrou stuhou najdlhšej slovenskej rieky Váh, má príjemnú vnútrozemskú klímu a od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené 86 km.
Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Človek, zaujatý prírodnými danosťami tohto prostredia, nezamŕzajúcimi termálnymi prameňmi, bohatým svetom ramien rieky Váh, prišiel do tejto oblasti už v období približne pred 80 000 rokmi. Prvú písomnú zmienku o meste z roku 1113 nájdeme v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. pod názvom „Pescan“, odvodeným od názvu „Piešťane“, ktorým sa označovali obyvatelia osady založenej na riečnych naplaveninách piesku a štrku a prenesene i samotná osada. Tatársky vpád v 13. storočí si vyžiadal stavbu kamenného hradu Tematín. Súčasťou tematínskeho panstva rodu Huntpoznanovcov sa stala i obec Piešťany. Ďalším pánom Piešťan bol Matúš Čák Trenčiansky, po ňom grófi z Újlaku. V 16. storočí, 2 km južne od starých Piešťan oproti termálnym prameňom, vzniká kúpeľná osada Teplice a chýry o liečivých účinkoch tunajších prameňov nedávajú na seba dlho čakať. V 17. storočí k nim pribudne oslavná báseň kňaza Adama Trajana z Benešova - SALUBERRIMAE PISTINIENSES THERMAE: Uzdravujúce piešťanské kúpele. V 18. storočí získavajú Piešťany nového mocipána, grófsky rod Erdödiovcov, ktorí dávajú na Kúpeľnom ostrove postaviť prvé drevené budovy vaňových a bazénových kúpeľov; v 19. storočí k nim pribudnú murované Napoleonské kúpele, ktoré slúžia svojmu účelu dodnes. Najväčší rozkvet Piešťan je spätý s rodinou Winterovcov, ktorí realizujú výstavbu najvýznamnejších liečebných domov, mostov či kultúrnych zariadení. Hold tejto významnej rodine vzdáva i názov pešej zóny v centre mesta, Winterovej ulice. V 60. - 70. rokoch 20. storočia začal návštevníkom slúžiť moderný komplex kúpeľných domov - areál Balnea.Výdatné termálne a minerálne pramene a sírne bahno sa stali základom liečby reumatizmu, chorôb pohybového ústrojenstva, nervových chorôb a poúrazových stavov a urobili z Piešťan vyhľadávané kúpeľné mesto. V Piešťanoch pramení 10 žriediel prírodných liečivých minerálnych vôd s teplotou od 67° C do 69° C s obsahom minerálnych látok a voľných plynov. Účinok kúpeľnej liečby znásobujú i rozsiahle starostlivo udržiavané parky a farbami hýriace kvetinové záhony. Kúpeľný ostrov je akousi malou botanickou záhradou, ktorá vznikla na pôde lužného lesa približne pred 150 rokmi. Obtokové rameno Váhu je biotopom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Návštevník by však nemal opomenúť ani chránený areál Sĺňava, nachádzajúci sa v južnej časti mesta, či ako z rozprávky vystrihnutý Vtáčí ostrov. Ideálna poloha, ľahká dostupnosť, bohaté tradície kúpeľníctva a cestovného ruchu s ideálnymi možnosťami rekreácie a kúpeľnej liečby robia Piešťany vyhľadávaným kúpeľným mestom. Pozornosti návštevníkov určite neuniknú ani každoročne organizované zaujímavé kultúrne podujatia ako Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, Piešťanský hudobný festival, festival Lodenica, festival rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok, Truck aréna, výstava kvetov Victoria Regia či divadelné stretnutie Piešťanské rendezvous. Piešťany majú svoje významné postavenie i v zdravotníckom priemysle. Čím sa líšia Piešťany od iných slovenských miest? Svojou špecifickou ospalou atmosférou, pokojne zurčiacimi fontánami, pomalým tempom sa prechádzajúcimi návštevníkmi, promenádnymi koncertmi, najväčším počtom slnečných dní, všadeprítomnou zeleňou, listami nedbalo plynúcimi na striebristej hladine rieky Váh či poletujúcimi čajkami. Nehľadajte ruch veľkomiest, zastavte sa, poseďte si na letných terasách kaviarní či pri západe slnka na Kolonádovom moste a plnými dúškami prežite a precíťte pokojnú liečivú atmosféru kúpeľného mesta Piešťany.
