Kronika má pre uchovanie informácií o živote mesta nezastupiteľný význam. Jej poslaním je ochrana kultúrno-spoločenského a historického dedičstva, čím prispieva k rozvoju spoločenského a historického povedomia obyvateľov mesta i k vhodnej prezentácii mesta v širšom kontexte.
Prvá kronika mesta Piešťany sa začala písať 1. júla 1933. V kronike sú zaznamenané všetky významné, ale aj menej významné udalosti, návštevy prezidentov, maharadžov a ďalších osobností, píše sa v nej o počte obyvateľov, nezamestnaných, o školách, koncertoch, ale aj o počasí. Kronikári zaznamenali budovanie vodovodu, kanalizácie
či verejného osvetlenia, podrobne sú v kronike popísané udalosti z druhej svetovej vojny, ale napríklad aj vývoj návštevnosti v piešťanských kúpeľoch.
Aby sa obsah kroniky dostal do povedomia širokej verejnosti, aby sa čo najviac ľudí mohlo oboznámiť s novodobou históriou Piešťan, pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o Piešťanoch sa jednotlivé zväzky sprístupnili v elektronickej podobe.
Mestská kronika Piešťan má doteraz dvanásť zväzkov, viac ako 3 600 strán, prepis väčšiny z nich vykonala Mária Verešová.
Kroniku Piešťan za osemdesiat rokov písali len traja kronikári - viac ako dvadsať rokov zaznamenával život v meste vtedajší obecný tajomník Dr. Alexander Straka, ďalších 35 rokov profesor dejepisu PhDr. Alexander Murín a od roku 1986 v práci pokračuje jeho syn, Ing. Alexander Murín.
Návrh zápisu predkladá kronikár na posúdenie Komisii kultúrnej a názvoslovnej, po doplnení návrhov a pripomienok kroniku schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Jednotlivé zväzky kroník sú uložené na Mestskom úrade v Piešťanoch na sekretariáte primátora.