Najzdobenejší kroj
Piešťanský kroj je jedným z najbohatšie zdobených krojov Slovenska s vyspelou vyšívačskou technikou. Od prvej polovice 20. storočia sa stal reprezentačným slovenským krojom. Jeho najhonosnejšou časťou boli rukávce. Dominantné farby piešťanského ženského kroja boli žltá (sirková) a oranžová (žeravá), neskôr aj červená a modrá. Do stredu výšivky taclových rukávcov sa zakomponovala piešťanská paličkovaná čipka. Zvláštnosťou bola sukňa, ktorá sa skladala z dvoch dielov a ich šírka v dolnej časti dosahovala spolu až 8 metrov.
Najkrajší opis kúpeľov
Najkrajší a najslávnejší opis piešťanských termálnych vôd, kúpeľov a života v nich pochádza od Adama Trajana z Benešova, ktorý bol farárom v neďalekých Drahovciach. Opis sa nachádza v jeho oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” a je z roku 1642. Socha Adama Trajana je umiestnená v mestskom parku v Sade A. Kmeťa.
Najstaršia písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o Piešťanoch (pod názvom Pescan) pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. Odkaz na túto prvú zmienku vidieť na reliéfe pri fontáne Príbeh prameňov na začiatku Neposlušnej čiary.
Najznámejší symbol - Barlolámač
V roku 1894 požiadal budovateľ piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter Artura Heyera, aby jedinou figúrou zobrazil uzdravenie. Maliar mu predložil skicu Lámača barlí. Ten sa stal jedinečným symbolom kúpeľov i mesta. Po 40 rokoch vytvoril unikátnu bronzovú sochu barlolámača akademický sochár Robert Kühmayer.
Najdlhší krytý most - Kolonádový most
Most bol postavený v rokoch 1931 - 1933 podľa projektu architekta Emila Belluša. Vstupné priečelia oboch strán mosta zdobia latinské nápisy Saluberimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) a Surge et ambula (Vstaň a choď). Kolonádový most s dĺžkou 156 metrov je najdlhším krytým mostom na Slovensku.
Najväčšie slovenské kúpele - kúpele Piešťany
Piešťanské kúpele s takmer dvestoročnou tradíciou vďačia za svoju povesť najmä unikátnym prameňom sírnej termálnej minerálnej vody s obsahom 1500 mg minerálnych látok na liter a teplotou 67 - 69 °C. Voda vyviera z hĺbky 2 000 metrov, odkiaľ vynáša špecifické zlúčeniny a energiu zemskej magmy. Usadeniny vznikajúce v mieste výverov vody v obtokovom ramene rieky Váh tvoria základ nenapodobiteľného liečivého sírneho bahna, unikátneho peloidu v európskom i svetovom meradle.
Najväčšie tropické lekno
Kvet Victoria regia dostal meno po anglickej kráľovnej Viktórii. V Európe bola po prvýkrát vypestovaná v roku 1849 v Kráľovskej botanickej záhrade v Anglicku. Zriadiť termálne leknové jazierka na Kúpeľnom ostrove bol nápad bulharského cára Ferdinanda. Od roku 1935 tu okrem lekien vždy kvitne aj Viktória kráľovská - nazývaná tiežamazonská, ktorej domovom je povodie rieky Amazonky. Táto rastlina má prívlastkov najviac - najväčšia, najobdivuhodnejšia a najkrajšia.
Najstaršie golfové ihrisko na Slovensku
Prvé golfové ihrisko bolo slávnostne otvorené v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove 26. júla 1914 (dva dni pred rozpútaním 1. svetovej vojny). Anglický časopis Golf Illustrated sa vo vydaní z júla 1914 vyjadril o ňom takto: “Najkrajšie golfové ihrisko na kontinente bolo teraz otvorené v piešťanských kúpeľoch (Uhorsko), vzdialených len 3 hodiny cesty vlakom priamo z Viedne. Je nádherne situované medzi Karpatmi a riekou Váh, 5 minút chôdze od hotela Thermia Palace.“ V súčasnosti je 9-jamkové ihrisko obľúbeným miestom relaxácie pre kúpeľných hostí i pre návštevníkov mesta.
Najdlhšia slovenská rieka
Cez mesto Piešťany preteká rieka Váh. V rokoch 1956 - 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu bola vybudovaná vodná nádrž Sĺňava. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 hektárov. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku.
Najzaujímavejšie múzeum - Balneologické múzeum
Balneologické múzeum bolo založené v roku 1928. Jeho hlavné sídlo je v budove Kúpeľnej dvorany. Ide o múzeum špecializované na dejiny balneológie a je jediným svojho druhu na Slovensku. Sú tu inštalované expozície balneohistórie, minerálnych vôd Slovenska, národopisu a archeológie. Okrem tejto celoslovenskej špecializácie sa múzeum venuje aj histórii regiónu Piešťan
Najväčší a najstarší park
Je ním Sad Andreja Kmeťa. Základy mestského parku položil už začiatkom 19. storočia Jozef Erdödy. Rozloha parku je 22,3 ha. Park je od 17. septembra 1963 zapísaný v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok. Na jeho území sa nachádzajú vzácne druhy drevín a viaceré architektonické pamiatky. Na kúpeľnom ostrove je Kúpeľný park s rozlohou 53,9 ha. Kúpeľný park, Kúpeľný ostrov a Mestský park majú spolu rozlohu 125 ha.